Bojové umenie Ju Jitsu

Ju Jutsu (rozdiel v spôsobe písania Ju Jutsu a Ju Jitsu je z praktického hľadiska bezvýznamný) je umenie boja bez zbrane proti jednému, alebo viacerým neozbrojeným, alebo ozbrojeným útočníkom, ktoré na jeho elimináciu využíva všetky dostupné prostriedky: hody, úchopy, páky, kopy, údery, útoky a tlaky na citlivé miesta, škrtenie, odvádzacie a znehybňujúce techniky. 

Ju Jitsu je otvorený bojový systém, ktorý sa flexibilne prispôsobuje dobe a podmienkam a ktorý možno efektívne použiť na sebaobranu. Je schopný absorbovať a prispôsobiť si nové techniky z ktorejkoľvek oblasti bojových umení. Nezakazuje žiadne chvaty. Je použiteľný v každom prostredí a za akýchkoľvek podmienok. Nerozhoduje hmotnosť, výška, sila, ale rýchlosť reakcie a správna technika. Základným princípom je tvrdá a rýchla likvidácia nepriateľa.

 

História Ju Jitsu

Ju Jutsu bol pôvodne súhrnný názov pre všetky bojové formy systému prázdnych rúk. Vzniklo ako druhotný systém v BU JUTSU. BU JUTSU (staršia forma čítania je BUGEI) označuje japonské bojové umenia ako celok. Zahŕňa takzvané formy "JUTSU" (umenia).

Pevný zoznam BUGEI nebol nikdy vytvorený. Fujita Seiko, vedec zaoberajúci sa touto problematikou, vypracoval zoznam 34 umení KAKUTO (bojových) BUGEI, z ktorých na ilustráciu spomenieme iba niektoré:

KENJUTSU - umenie meča (útočné)
IAIJUTSU - umenie meča (obranné)
BO JUTSU - umenie boja s palicou
TESSEN JUTSU - použitie železného vejára
JUTTE JUTSU - použitie krátkej kovovej tyčky
KYU JUTSU - umenie lukostreľby
BA JUTSU - jazda na koni
JU JUTSU - boj s minimálnym použitím zbraní
NIN JUTSU - technika maskovania a klamu
SO JUTSU - technika kópie
NAGINATA JUTSU - technika halapartne
SUMO (SUMAI) - forma úchopu neodetého tela
KUMIUCHI - spôsob chytania za brnenie
SHURIKEN JUTSU - technika hádzania malých ostrých predmetov
FUKIBARI - technika fúkania malých ihiel ústami 

Na druhej strane BUDO sú formy "DO" (cesty) - KENDO, IAIDO, KYUDO, NAGINATADO, JUDO, a AIKIDO.

Formy BUGEI sa vyvíjali systematicky od 10. storočia, formy BUDO pochádzajú z väčšej časti z 20. storočia a vychádzajú z koncepcií, ktoré boli po prvýkrát pozitívne uznané asi v 18. storočí. BUDO sa vyvinulo z BUGEI. Žiadna forma DO by neexistovala bez svojej formy JUTSU.
BUGEI vytvorili bojovníci ako bojové umenie. Sú to bojovo praktické a silné umenia. Boli založené a udržiavané tradičnými rodovými zoskupeniami - RYU.
BUDO nieje zamerané na skutočný boj. Týka sa duchovnej disciplíny, pomocou ktorej sa jedinec pri hľadaní sebazdokonalenia mentálne i fyzicky povznesie. Zdôraznuje sa skôr princíp ako výsledná technika a v niektorých prípadoch sa natoľko odklonilo od BUGEI, že stratilo využiteľnosť v praktickom boji. Charakteristickým rysom BUGEI je jeho široká použiteľnosť v boji. Bol vypracovaný pre použitie na bojisku a priamo sa týka širokého spektra zbraní. BUDO, ktoré sa vyvinulo až po zániku feudálneho obdobia a bez bojovej funkcie, má tendenciu špecializovať sa a jeho účinnosť sa obmedzuje len na určitú zbraň alebo druh boja. 

V dnešnej dobe existujú vedľa seba obidva systémy a mohli by sme ich rozdeliť do dvoch kategórii: na klasické a moderné analogické formy. 
Medzi klasické formy (či už BUGEI alebo BUDO) zaraďujeme tie, ktoré prinášajú dedičstvo, tradície a ktoré existovali ešte pred 20. storočím. Moderné analogické formy boli zostavené v tomto storočí. 
Medzi klasické BUGEI patrí : KEN JUTSU, IAI JUTSU, KYU JUTSU, SO JUTSU, NAGINATAJUTSU, BO JUTSU, JO JUTSU, NIN JUTSU A JU JUTSU. Ponechávajú si svoje tradičné vzory a zostavy, ale niektoré boli rozšírené o moderné analogické formy, ako sú napríklad : 
karate - jutsu (forma boja holou rukou),
taiho - jutsu (policajná technika držania pod kontrolou),
toshu - kakuto - kyohan - taikei (japonský systém boja muža proti mužovi), 
Z klasických BUDO pretrváva : KENDO, IAIDO, KYUDO, NAGINATADO, JUDO a AIKIDO. 

 

Ako sme už spomenuli, JU JUTSU bolo druhotným systémom BUGEI.
Bola to metóda, ktorá dopĺňala techniky použitia meča rôznych RYU. Vo vojnových časoch sa kládol dôraz práve na používanie zbraní, predovšetkým meča. Japonskí feudálni bojovníci naháňali hrôzu už svojím výzorom. Boli odetí do ľahkého brnenia a vyzbrojení zlovestnými zbraňami. Boli to profesionáli so všetkým, čo k tomu patrí. Za svoje služby dostávali slušné "honoráre" (územia, tituly, a ďalšie odmeny). Nazývali sa BUSHI (BUŠI). Termín SAMURAI sa vzťahuje k určitému druhu BUSHI z obdobia Muromači (1392 - 1573).
Za takýchto podmienok by bolo šialenstvom postaviť sa s prázdnymi rukami tvárou v tvár bushimu. Vojny prebiehali na bojisku podľa jednoduchej šablóny: lukostrelci - jazda - pechota. V konečnom, rozhodujúcom boji mali hlavné slovo meče. Veľakrát sa boj obmedzil len na rituálny boj vojvodcov, ktorému sa ostatní bojovníci len prizerali. Výsledok tohoto zápolenia potom rozhodol o víťazstve vo vojne. Ak bojovník prišiel v boji muža proti mužovi o svoju zbraň, musel sa vedieť ubrániť holými rukami. Až vtedy našlo JU JUTSU svoje opodstatnenie.
( Draeger, Smith 1995 )

 

Moderné umenie

Postupom času prišlo k vlastnému odlúčeniu JU JUTSU od staršieho bojového systému BUGEI. Modernému JU JUTSU chýba práve rozmanitosť zbraní. Pôvodné zbrane boli nahradené modernými a zmenila sa aj forma ich použitia. Kým v minulosti krátke zbrane dominovali ako v útočných tak v obranných technikách, dnes sa používajú až po odňatí útočníkovi. Nájdu sa však školy, ktoré sa zaoberajú výukou aktívneho používania niektorých zbraní (nôž, tonfa, krátka palica). Aj keď postupom času vnikli do tohto rýdzo bojového umenia určité estetické prvky, zachovalo si dodnes svoju podstatu. Úpadkom morálnych a etických hodnôt hlavne v poslednom období opäť kladie dôraz na svoj pôvodný účel.

Dnes JU JUTSU ako komplexný bojový systém využívajú predovšetkým bezpečnostné zložky, špeciálne a protiteroristické jednotky v mnohých štátoch sveta. Veľkú prestíž získalo hlavne vďaka brazílskej rodine Gracie - klanu fenomenálnych bojovníkov v ultimátnych zápasoch, ktoré sa tešia mimoriadnemu záujmu v Spojených štátoch amerických.

Názov Ju Jitsu

Na záver by sme mali ešte spomenúť samotný názov JU JUTSU. V priebehu vývoja sa spolu "stretávali" rôzne metódy boja a navzájom sa ovplyvňovali až dospeli do formy JU JUTSU. Niektoré z týchto metód boli : JAWARA, KOGUSOKU, KOSHI NO MAWARI, HOBAKU, TAI JUTSU, WA JUTSU, TORITE, KENPO, HAKUDA či SHUBAKU. Mnohé sú si podobné prinajmenšom v tom, že používajú minimálne množstvo zbraní. Aj keď všetky názvy sú japonské, niektoré z nich popisujú čínske formy boja. Začiatkom 17. storočia boli tieto techniky zostavené do systémov, prestali byť doménou samurajov a rozšírili sa aj medzi prostý ľud. Väčšina bojových umení z Japonska je pomenovaná spravidla podľa zbraní, alebo metód, ktoré sa v danom odvetví používajú. 
JU JUTSU je výnimkou v tomto smere. Pomenované je podľa princípov používaných techník. Označenie JU JUTSU tvoria dva znaky. Čínsky znak JU má viacero významov. Môže znamenať "mäkký", "poddajný", "jemný", ale aj "harmonický", "uvoľnený" alebo "pokojný". V japončine sa znak JU číta ako YAWARA, čo je starý názov pre JU JUTSU. Znak JUTSU znamená "umenie", "techniku" alebo "zručnosť".
V západných krajinách sa výraz JU JUTSU interpretuje ako "Jemné umenie", avšak označenie "jemné" by bolo vhodnejšie nahradiť výrazom "pružné", "ohybné", čo vyjadruje podstatu - prevahu techniky a inteligencie nad hrubou silou. Symbolizuje prispôsobenie sa mysli a tela k situácii a využitie situácie v prospech toho, kto túto metódu používa. V poslednom období sa JU JUTSU v odborných kruhoch s obľubou označuje ako umenie "vyhnutia sa".